O dvanástich mesiačikoch
Väčšina z nás pravdepodobne pozná rozprávku o mladom dievčatku, ktoré roztopašná macocha opakovane posiela hlboko do zasneženej hory, aby odtiaľ uprostred treskúcej zimy priniesila fialky, jahody a jablká.
Už menej si však uvedomujeme, že vďaka globalizovanej ekonomike sme sa na takéto macochy zmenili prakticky všetci. A hoci nám za pokúšanie prírody nehrozí trest v podobe umrznutia v hore ako macoche (dúfajme), naše správanie isté riziká predsa len prináša.
Zdravý sedliacky rozum a elementárna logika sú totiž neúprosné, v zime skátka na Slovensku žiadne ovocie nedozrieva. To celkom pochopiteľne znamená, že všetky mandarinky, pomaranče, avokáda, hurmikaky, jahody, maliny, čučoriedky a iné ovocné lahôdky, ktorými si radi spestrujeme jedálniček vo vianočných časoch, sú na Slovensko privážané. A keďže na ich dozrievanie je potrebné presne opačné ročné obdobie, ako panuje u nás, obvykle musia byť dovážané z obrovskej diaľky, mimo nášho kontinentu.
Niekto by mohol namietať, že ovocie predsa len premiestňujeme, realita je však ako vždy o čosi zložitejšia a ako obvykle súvisí s pesticídmi.
MRL
Pojem MRL je aktuálne veľmi skloňovaný a všetko čo s ním súvisí, sa za posledné roky stalo horúcou témou. Vďaka tomu je čoraz známejší aj laickej verejnosti. Maximal residue levels, alebo po slovensky maximálna prípustná úroveň zbytkových pesticídov je hodnota stanovená vedeckými autoritami, určujúca maximálny povolený objem pozostatkov pesticídov v potravinových produktoch. Táto hodnota by mala zaručovať zdravotnú bezpečnosť každej potraviny. Preto je pre každý ich druh a každú účinnú látku odlišná. Zvyčajne je vyjadrená v mg/kg a každý si ju môže skontrolovať na webovom portáli Európskej komisie:
https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/max_residue_levels_en
Potešiteľným faktom je, že Európska únia má hodnoty MRL stanovené najprísnejšie na celej našej planéte. Znamená to, že ovocie (ale aj potraviny vo všeobecnosti) vypestované a uvádzané na trh v EÚ by malo byť to chemicky najčistejšie, s akým sa na svete môžete stretnúť. Ako obvykle tu však máme niekoľko ALE. Ako sme si už povedali, ovocie, ktoré konzumujeme v zimnom období pochádza z Európy iba veľmi výnimočne. Pestovatelia z Latinskej Ameriky, Indie, Ázie i Ameriky sa v domácej produkcii riadia vlastnými MRL štandardmi a tie sú v absolútne drvivej väčšine prípadov vyššie ako je tomu v EÚ. Samozrejme, EÚ má právo aj povinnosť kontrolovať tovar, ktorému umožní preniknúť na svoj trh. Z podstaty veci je však veľmi komplikované skontrolovať všetko importované ovocie, veď ide rádovo o milióny šarží, tisícov transportných lodí a lietadiel a miliardy kusov ovocia. Ani precízne a poctivé krajiny západnej Európy nedokážu skontrolovať všetok tovar v uspokojivej miere, na Slovensku sa ročne realizuje niekoľko stoviek odberov vzoriek ovocia. Oficiálne autority sa spoliehajú na viacstupňovú kontrolu, tzn. na inšitúcie v krajine pôvodu a v neposlednom rade aj na naše domáce obchodné reťazce. Tie majú zavedené systémy kontroly spoľahlivosti dodávateľov založené na viacročnej spolupráci a pravidelných opakovaných odberoch vzoriek. Čiastočne tak suplujú poddiimenzovanú štátnu kontrolu.
Je však potrebné si uvedomiť, že nie všetko ovocie sa do našich domácností dostáva len cez reťazce. Vo všeobecnosti tak možno presvedčivo konštatovať, že ovocie s pôvodom v krajinách EÚ je zdravotne bezpečnejšie, ako ovocie importované z tretích krajín.
Riziko č. 2 - Nie je EÚ ako EÚ
Aby toho nebolo málo, máme tu ešte ďalší problémový faktor. Ako sme už povedali, kvalitatívne štandardy ovocia pochádzajúceho z EÚ sú veľmi vysoké a väčšinou sa nemusíme obávať o ich bezpečnosť. Aj tu však platia rozdiely, ktoré sme si už zrejme všetci zažili na vlastnej koži, napr. v súvisloti s poľským mäsom a soľou alebo španielskými citrónmi.
Je dobré vedieť, že nariadenia Európskej únie ponechávajú jednotlivým členským krajinám absolútnu slobodu v rozhodnutí, ktoré prípravky na ochranu rastlín (POR) umožnia svojim občanom aplikovať. V praxi to znamená, že pestovateľ v Poľsku môže aplikovať napr. na čučoriedky iné prípravky, ako Slovák, Čech, Nemec, či Španiel. Jedinou podmienkou je, aby bola konkrétna látka schválená EÚ (opäť možno skontrolovať odkaz vyššie). Niektoré krajiny, medzi nimi aj Slovensko, však uplatňujú vlastnú politiku v aplikovaní pesticídov, vysoko nad rámec povinnosti z EÚ. Naše úrady sa rozhodli byť v tomto ohľade oveľa prísnejšie (čo možno vnímať pozitívne) a nepovoliť ani množstvo pesticídov, ktoré sa v iných členských štátoch bežne používajú. Preto prakticky pri všetkých ovocných druhoch platí, že slovenskí pestovatelia majú k dispozícii oveľa menší výber prípravkov, než okolité členské štáty.
Na tento problém sú už krátke aj reťazce so svojou ochrannou politikou. V zmysle legislatívy EÚ totiž musia pri posudzovaní laboratórnych výsledkov z odobratých vzoriek akceptovať prítomnosť látok, povolených v členskom štáte, z ktorého pochádza pestovateľ. A rozdiely v povolených aplikáciách môžu byť vskutku obrovské:
Z uvedenej grafiky je nám jasné, že napr. čučoriedky dovezené zo Španielska, Poľska alebo Chile môžu a veľmi často aj obsahujú, celkom iné spektrum účinných látok, ktoré Slovensko svojim vlastným pestovateľom používať nedovoľuje. Slovensko je prísne na seba, malo by byť aj na druhých. V tomto smere nás však dokáže ochrániť jedine samotný spotrebiteľ – ocenením a kúpou domáceho tovaru.
Dôvera a etika nadovšetko
Ak ste sa prečítali až sem, máte už zrejme hlavu ťažkú od množstva informácii a odbornej terminológie. Našťastie, záver nemôže byť jednoduchší. Sezónnosť, ktorú takmer posvätne dodržiavali naši predkovia, mala svoj hlboký racionálny základ. V lete a na jeseň sa živili darmi lokálnej prírody a tie trvácnejšie z nich uchovávali na zimu nakladaním, zaváraním, sušením, chladením a podobne. Je dobré, že moderná globalizovaná éra rozširuje naše možnosti, napriek tomu by sme si mali zachovať chladnú hlavu a nezabúdať na to, že všetko má svoju cenu. Transport nie je vždy odpoveďou na všetko a okrem početných výhod prináša aj riziká. V konečnom dôsledku platí aj v obchode to isté ako pri nás ľuďoch, najlepším spôsobom výberu je dôvera. Dôvera má však dve ruky, jednu vystiera k tomu, ktorý dôveruje a druhú k tomu, ktorý nesmie jeho dôveru sklamať. Kupujme to, čo poznáme.
Je na mieste položiť si otázku, či nie sú kvalitné slovenské jablko alebo sušená slivka lepším darčekom pod stromček (pre naše zdravie) ako venezuelské avokádo, indické hurmikaky či juhoafrické pomaranče.
Pre váš obrovský záujem sme sa rozhodli nasledujúci blog venovať postrekom, pesticídom a chemickej ochrane rastlín. Zboríme pár mýtov a povieme si fakty o tom, ako je to s ošetrovaním ovocia v skutočnosti, napríklad aj v našej spoločnosti. Vysvetlíme vám, ako nepodliehať hoaxom a naopak, ako si spotrebiteľsky inteligentne vybrať zdravé a bezpečné ovocie. Krásne a zdravé sviatky.